Peter Juščák sa narodil 20. októbra 1953 v Prešove. Po skončení Vysokej
školy dopravnej v Žiline, pracoval ako stavbyvedúci na viacerých
stavbách v Čechách a na Slovensku. V Československom rozhlase v
Košiciach začal pôsobiť v roku 1986. Po roku 1990 pracoval v Literárnom
týždenníku a v denníkoch Smena a Sme. Od roku 1994 pôsobil v Nemecku a
na Slovensku v investičnej spoločnosti.
V roku 2000 navštívil viackrát Kosovo, odkiaľ prispieval do Kultúrneho
života. V rokoch 2000 – 2003 pracoval v literárnej redakcii Slovenského
rozhlasu v Košiciach. Členom Rozhlasovej rady bol v rokoch 2004 - 2010. V
Ústave pamäti národa (ÚPN) pôsobil v rokoch 2016 - 2017 ako hovorca a
šéfredaktor časopisu Pamäť národa.
Knižne debutoval v roku 1986 zbierkou poviedok Komu ujde vlak, za ktorú
dostal Cenu Ivana Krasku. O tri roky neskôr vydal román V očiach soľ, po
ktorom nasledovala opäť poviedková kniha Milovanie so sochou Miriam
(1995). Príbeh novinára a udalostí po roku 1989 spracoval aj s dávkou
humoru v próze Som Ťukot (1999).
Ako autor literatúry faktu sa prezentoval publikáciu Odvlečení (2001), v
ktorej sa zaoberal osudmi ľudí odvlečených v závere 2. svetovej vojny
zo Slovenska do sovietskych gulagov.
Po knihe krátkych próz rôznych žánrov Návod na použitie zvyšnej časti
života (2005) sa k téme odvlečených vrátil v románe ...a nezabudni na
labute! (2014), vďaka ktorému sa v roku 2015 dostal medzi finalistov
súťaže Anasoft litera.
Zážitky z ciest po Kosove tesne po ukončení krvavého vojnového konfliktu
na Balkáne opísal v románe Balkan blues (2018). Je aj autorom knižnej
eseje o prvom prezidentovi Slovenskej republiky pod názvom Michal Kováč a
jeho bremeno (2003).
Okrem ceny Ivana Krasku za debut je Juščák držiteľ Prémie SC P.E.N. za
rok 2001 za knihu Odvlečení a hlavnej ceny Asociácie organizácií
spisovateľov Slovenska (2014) za dokumentárnu beletriu ...a nezabudni na
labute!